Kontaktné body pre obete trestných činnov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa snažia vytvoriť platformu pre pomáhajúce organizácie po celom Slovensku, aby sa uľahčil prístup obetí trestných činnov k pomoci. V rámci tejto platformy tak vyplynuli určité úlohy, ktoré boli diskutované na prvom online stretnutí v Trnavskom kraji a ku ktorým náš tím poradne PON v spolupráci s hlavnou koordinátorkou poradne PON TT zaujal takéto stanovisko:
Na základe vášho prvého úvodného online stretnutia na platforme spolupracujúcich subjektov je potrebné riešiť základné úlohy, ktoré vyplynuli zo strany subjektov ako žiadúce pre lepšie fungovanie systému pomoci a podpory pre obete trestných činov. Spracovať na dané úlohy ich návrhy riešenia a uviesť postupné kroky k ich splneniu:
1. Zabránenie sekundárnej viktimizácii obete- zástupca organizácie Pomoc obetiam násilia (PON) poukázal, že je potrebné, aby služby subjektov najmä pre obzvlášť zraniteľné obete trestných činov na seba nadväzovali tak, aby nedochádzalo k neustálej distribúcii klienta od subjektu k subjektu. V tejto súvislosti zástupca PZ navrhol potrebu úpravy trestnoprávnej legislatívy (Trestný poriadok) tak, aby boli na videozáznam zachytávané výpovede nielen detských obetí, ale aj dospelých osôb (za účelom zabránenia opakovaným výsluchom). Zároveň zástupca PZpoukázal, že pri výsluchu je častokrát prítomných množstvo osôb, čo má opäť negatívny dopad na obeť. Návrh: zabezpečiť, aby osoba, ktorá zabezpečila prvý kontakt s obeťou bola zároveň aj osobou prítomnou pri výsluchu obete (napr. pracovník IK, iná vyškolená osoba, ktorá zabezpečí práva vypočúvanej osoby). Uvedené je odporúčané aj vzhľadom na nadviazanie dôvery medzi obeťou a pracovníkom prvého kontaktu.
Publikovala som už dávno štúdiu, ktorá sa zamerala na vplyv súdu – sudcu, prokurátora, ale môže to byť aj policajt, na výpovede detí o fyzickom násilí, či sexuálnom zneužívaní. Ukázalo sa v nej, že deti zapojené v súdnom vyšetrovaní sa zotavovali o 7 až 11 mesiacov pomalšie ako deti, ktoré neboli zapojené do súdneho vyšetrovania. Zotavovanie bolo ešte pomalšie hlavne u detí, ktoré vypovedali viackrát (Schusterová).
No jeden súdny psychológ oponoval, že on má odlišnejšie nálezy s vplyvom súdu. Deti ktoré sa zotavovali pomalšie v jeho štúdii boli tie, ktoré boli taktiež zapojené v kriminálnych prípadoch, ktoré neboli vyriešené.
Z toho je zjavné, že príčiny odvolania výpovede počas formálneho alebo neformálneho vypočúvania na vzorke 257 obetí sexuálneho zneužívania (vo veku 2 – 17 rokov), pričom všetky prípady boli podložené a vylučovali možnosť, že by odvolanie výpovede mohlo súvisieť s tým, že prvotná výpoveď bola falošná. Podľa prieskumov skutok odvolania výpovede sa vyskytol 23,1% prípadov, pričom v kontexte formálneho vypočúvania sa objavil v 18,9% prípadov.
Pri rozľahlejšej analýze sa potvrdilo, že tlak rodiny ( to je vlastne: sekundárna viktiktimizácia) je najsilnejším faktorom prispievajúcim k tomu, že obeť odvolá svoju výpoveď. Deti, ale nielen ony sú najzraniteľnejšie voči tlakom rodiny, ak sú mladšie, ak páchateľom je rodič, a ak nie zneužívajúci rodič potom, čo bolo zneužívanie odhalené neposkytuje obetí dostatočnú podporu ( povedal :Kendall-Tackett et. al., 1993).
Podobné zistenia uvádzajú a iné štúdie. Ako napríklad odvolanie výpovede dieťaťa jezvlášť časté v prípadoch, kedy páchateľom je osoba, ktorá je obetí blízka. V pozadí odvolania výpovede je najmä tlak zo strany rodiny, resp. Zo strany osoby ktorá sa o dieťa stará.
Pravdepodobnosť, že obeť poprie svoju viktimizáciu, je vyššia, ak osoba ktorá sa o dieťastará, ho nepodporuje v procese odhalenia a objasňovania prípadu.
Ale ešte pozor – prípravné konanie môže vyniesť na svetlo nové veci a vtedy je nutné vypočuť k ním obeť znovu!
2. Výjazdy za klientmi (terénne služby) – so zameraním najmä na pomoc sociálne izolovaným obetiam (PON). Možno nazvať aj selektívnou pomocou obetiam, pretože sa snaží pôsobiť iba na vybrané, vysoko ohrozené skupiny populácie. Cieľom je znížiť alebo celkom vylúčiť riziko, že osoby, ktoré sú nositeľmi daných varovných znakov sa v svojej situácii stanú úplne neautonómnymi a bezmocnými, prípadne sa samy ohrozia nejakým skratovým jednaním. Dospelí, ktorí sa nachádzajú v pozícii rodičov, starých rodičov, ďalších príbuzných, priateľov, známych či susedov detí a mládeže. Názory, postoje a konanie týchto ľudí majú pre potenciálne alebo reálne obete kľúčový význam. Môžu vytvárať prostredie, ktoré fyzické, psychické i sexuálne násilie voči deťom ignoruje, toleruje alebo popiera, a tak vlastne podporuje páchateľov – alebo naopak môžu vytvárať atmosféru bezpečia, ktorá chráni obete. Rozhodujúca je miera nevedomosti o fenoméne obeť trestného činu..
Preto sa v rámci primárnej prevencie realizujú projekty, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie širokej verejnosti o problematike obetí. Pokiaľ ide o rizikových dospelých, základným predpokladom pomoci je, že osoby, u ktorých aktívne podporíme ich fyzické, duchovné, emocionálne a psychologické zdravie, sa stanú menej náchylné k absolútnemu poslúchaniu agresorov a dokážu prekročiť hranice dané manipulátorom v osobe násilníka pri hľadaní východísk- ako z bludného kruhu násilia von.
3. Terminológia (používanie vs. nepoužívanie pojmu obeť a alternatívy pojmu napr. osoba ohrozená násilím) – dopad používaného pojmu na prežívanie osoby, stigmatizácia osôb, na ktorých bol spáchaný trestný čin. Zástupca organizácia PON naopak uprednostňuje používanie pojmu obeť, na rozdiel od používania pojmu „poškodený“, nakoľko pojem obeť v sebe zahŕňa aj hľadisko emotívne, oblasť prežívania a zároveň odráža aj odporúčania Európskej únie.
Stále treba zvyšovať povedomie širokej verejnosti o problematike obetí, lebo od roku 2001 na odporúčanie Rady EÚ sa organizácie pre Obete ´na celom svete snažili termín obeť dostať do svojich slovníkov právnych slov – za socializmu vo východnom bloku ten termín ani neexistoval a bolo to vidno aj v trestno-právnych konaniach. Polícia, sudcovia, prokuratúra mala pocit že svedok má len niečo dosvedčiť a nikoho ďalej nezaujímal. Ale ten svedok má osobnosť, psychické, fyzické prežívanie a nemal ani také postavenie pred súdom ako páchateľ, ktorému prislúchala prezumpcia neviny!! Nie raz sa stalo, že svedok-obeť bol obvinený, alebo upozornený, „no toto ani nehovorte, lebo skončíte ako obžalovaný“ Čiže jasná druhotná viktimizácia. A okrem toho obetiam nehovoríme v KB, že sú obete, ale že sú naši klienti, takže ich určite tým nenálepkujeme. A ak hovoríme o človeku nie je to len rozum-ratio, ale aj jeho psychický duševný svet, kde patria aj emócie, túžby, motívy, strasti a radosti. A toto všetko je v termíne obeť zahrnuté!
4. Identifikácia príkladov „dobrej praxe“ na úrovni Trnavského kraja (SWOT analýza) – IK TT v spolupráci so subjektmi platformy. Potrebné je komunikovať s UPSVAR –om, školami, PPP v Trnave, CPaVI v Trnave, aby sme mali prehľad, aké sú najčastejšie prejavy agresie v školskom prostredí, ale problémového či závislo-návykového správania a podľa toho orientovať intervencie – v školách, verejných prednáškach a workshopoch, ale aj cez trnavskú televíziu…..
Na základe toho môžeme aj v rodinnom prostredí identifikovať faktory, ktoré zvyšujú alebo podmieňujú riziko CSA u detí a syndróm obete u rodičov, č iných príbuzných.. Podľa výskumov sú rodiny obetí CSA menej kohézne (súdržné), neusporiadanejšie a vo všeobecnosti dysfunkčnejšie než rodiny nezneužitých jedincov. U rizikových rodín sa často objavuje problémová komunikácia, nedostatok emocionálnejblízkosti a flexibility a sociálna izolácia ( pozri bližšie-Guastaferro et. al., 2019).
5. Zriadenie vypočúvacích miestností– zriadenie vypočúvacích miestností je vlastne sekundárna prevencia v praxi, pričom sa zameriava na faktory, ktoré nejakým spôsobom zvyšujú či podmieňujú riziko CSA, ale aj postraumatickej stresovej poruchy. Súčasťou ich využívania je vytypovanie či aktívne vyhľadávanie rizikových deti, rizikových dospelých, rizikových rodín i rizikových situácií a následné zámerné pôsobenie na ne takým spôsobom, aby sa riziko u detí CSA u dosplelých syndrómu obete, znížilo na minimum. V trnavskom kraji bolo PON v spolupráci s UPSVARom navrhnuté a dokonca aj odporučené a finančne aj celkom zvládnuteľné riešenie. Malo to byť vypočúvacia miestnost pre deti a obzvlášť zraniteľné obete na Trhovej ul.2, vedľa miestnosti 327 čiže v miestnosti 326. Potom však začala aj samotná polícia spochybňovať zriadenie takej miestnosti – údajne je to ďaleko od Kollárovej(čo vôbec nie je pravda) a že vyšetrovateľ bude musieť odísť zo svojej budovy…. a iné a zapadlo to žiaľ prachom.
Spracovala: Schusterová Iveta, Marianna Heřmánková
Skratka: CSA- Child Sexual Abuse